Hockey love - 2.časť

Title : Hockey love

By : Veronica

Part : 2 - Nečakaný moment

Na ďalší deň som sa zobudila skoro ráno . Bolo niečo cez 6 hodín . Z izby som prešla do kúpelne a prezliekla som sa do teplákov . Na dneska som nemala nič v pláne , tak som sa rozhodla že neskôr zavolám Sofi , či už je doma . Zatiaľ som si sadla k NTB a surfovala som po nete .

„Ahoj Sofi , už si doma ?“

„Ahoj Soni , áno už som doma .O 15 min. prídem po teba , ak chceš .“

„Jasné poď . Musíš mi vynahradiť tu kávu .“ Zasmiala som sa .

„Ok , tak o chvíľu som tam . Zatiaľ sa priprav .“ Zložila .

Natiahla som na seba legíny a voľné tričko . Vlasy som si nechala rozpustené a jemne som sa nalíčila . Prešla som do kuchyne , zobrala som si jablko a oznámila som rodičom , že idem von . Vychádzala som z kúpeľne , keď zazvonila Sofi . Obula som si tenisky a vyšla som .

„Ahoj Soni . Tak ideme ?“ Zasmiala sa . Prikývla som .

Odišli sme do kaviarne , sadli sme si na naše zvyčajné miesto a objednali sme si kávu . Sedela som pri Sofi , keď mi zazvonil mobil . Prišla mi správa . Otvorila som ju a bola od Maťa .

„Ahoj Soňa , si doma ? Nezájdeme niekam ? :D –Maťo“

„Uf ,takže Maťo . Čo si mi o ňom nič nepovedala ?“ Dobiedzala do mňa .

„Spoznala som ho pred 2 dňami , tak čo riešiš ?“ Zasmiala som sa .

Nechcelo sa mi písať SMS , tak som rovno zavolala .

„Maťo , teraz nie som doma . Som vonka s kamarátkou . Sme v kaviarni , ak chceš príď za nami .“

„OK , ale som s Markom .“

„Prines aj jeho .“Zasmiala som sa a zložila som .

„Tak ?“

„Čo tak ?“ Nechápavo som na ňu pozrela .

„Tak čo ? Príde Maťo ?“

„Príde aj s kamarátom .“Zasmiala som sa .

„OK“ Odvrkla šťastne .

„Ahoj Soňa .“ Prisadol si ku nám Maťo s Markom .

„Ahojte .“ Objala som ich . „Ona je moja kamarátka Sofia .“ Ukázala som na ňu . Objali aj ju .

„Počuj , ty nie si Martin Reway a ty Marko Daňo ?“Spýtala sa .

„Uhmm , hej .“Zasmiali sa obaja naraz . Dakedy sa správajú ako dvojčatá . Ale totálne . Naraz sa smejú , naraz rozprávajú . Fakt strašidelné .

„Soňa ja už pôjdem . Mama ma bude hľadať .“Po 3 hodinovej debate sa Sofi postavila od stola .

„Pôjdem  už aj ja .“ Odvrkol Marko . „Mám ťa odprevadiť ?“Pozrel na Sofi . Ona iba prikývla .

„Ehmm , kríky nechajte kríkmi ! Ešte sa poznáte prikrátko .“Zachechtal sa Maťo .

„Debil!“Zasmial sa na oplátku Marko .

„Čaute!“Mierne som za nimi zakričala .

„A teraz čo ?“Pozrel na mňa .

„Čo čo ?“Zasmiala som sa .

„Čo budeme robiť ?“

„Prečo ?“

„Preboha Soňa . To chceš tu sedieť  ? Zase chceš aby nás čašníčka vyháňala ?“Zasmial sa .

„Jaj tak myslíš . Prepáč , asi účinkuje z neznámych príčin , ten kofeín .“Zasmiala som sa . „Poďme , čo ja viem napríklad do parku , alebo kamkoľvek .“Navrhla som .

„Poďme na kolotoče . Včera prišli .“Navrhol .

„Jasne poďme . Od detstva milujem kolotoče .“Uškrnula som sa .

Dorazili sme ku kolotočom a namierili sme si to rovno k stánku s lístkami .

„Kam chceš ísť ?“Pozrel na mňa .

„Poďme na veľkú reťazovku . Tú zbožňujem .“

„Dvakrát na veľkú reťazovku .“Povedal Maťo predávačovi . Zaplatil a išli sme k reťazovke . Vyšli sme po schodoch . Chlapovi sme podali lístok a sadli sme si na miesta tesne za sebou . Párkrát som sa zatočila a skončila som tvárou v tvár Maťovi . Chytil ma za ruku . Až so mnou myklo . Iba som sa usmiala a čakala som kým pustia už reťazovku . Po chvíľke ma Maťo pustil a cítila som sa ako keby som lietala . Bolo to už dávno čo som sedela na reťazovke . Naposledy to bolo asi , keď som mala 14 alebo 15 rokov . Po 5 minútach kolotoč zastal a v kľude sme zišli dole , mne sa tak trocha krútila hlava , tak som sa musela držať Maťa .

„Si OK ?“ Pozrel na mňa vystrašene .

„Hej som . Len sa mi trocha točí hlava . To hneď prejde .“Ubezpečila som ho .

„Pôjdeme už ? Alebo ešte chceš ísť na niečo ?“

„Poďme ešte na jedno . Prosím .“Nahodila som psie oči .

„Tak poďme , ale na ktoré ?“

„Na tie!“Ukázala som .

„Fúú , to bol deň .“Prechádzali sme po meste . Neboli sme na jedno kolotoči , ale zašli sme ešte asi na 5 .

„Som unavená jak kôň .“Oprela som sa o Maťovo plece .

„Sľúbila si že pôjdeme už len na jeden , ale tým tvojím psím očkám sa nedá odolať a museli sme zájsť ešte na 4 .“Nadul sa , ale pri tom sa aj smial .

„Ešte na mňa kydaj , že sme boli na toľkých kolotočoch . Čí nápad bol sem prísť ? No čí ?“Smiala som sa .

„Dobre , dobre . Vyhrala si . Jedna , nula pre teba .“Objal ma .

„Maťo , toto nie je hokej .“Buchla som ho jemne do ruky .

„Nevadí . Ale chápeš pointu , nie ?“

„Hej jasne chápem . Kto by to nechápal , že ?“ Zasmiala som sa . Znova .

„Tak ja už pôjdem . Teraz sa vyšplhám do bytu , zvalím sa do postele a zaspím . Zajtra ma nikto a nijak nezobudí .“ Stáli sme pred „mojím“ panelákom a chystala som sa vojsť ale Maťo ma chytil .

„Ani toto ťa nepreberie ?“ Spýtal sa . Naklonil sa ku mne a pobozkal ma .