Hockey love - 1.časť

Title : Hockey Love

By : Veronica

Part : 1 - Nový kamarát / i 

„OK . Čakám ťa v kaviarni .“ Zložila som mobil a odložila som si ho do pravého vačku na šortkách . Mimochodom volám sa Soňa Šťastná a mám 18 rokov . Bývam v Trenčíne a študujem na anglickom gymnáziu v Bratislave , ale teraz je júl teda prázdniny .

Práve som na ceste do neďalekej kaviarne , kde sa mám stretnúť so Sofiou , mojou kamarátkou .

Vošla som do kaviarne a sadla som si na naše zvyčajné miesto , ktoré je v kúte pri veľkom okne . Prišla za mnou čašníčka a objednala som si kávu s mliekom . Čakala som na Sofi , ale ona neprišla . Až nakoniec mi od nej pípla SMS .

„Prepáč Soni , ale nemôžem prísť . Babička je v nemocnici , tak musíme rýchlo odcestovať do BB . Sorry . –Sofi“

 Nebola som na ňu nahnevaná , proste ju chápem že musela odísť . Naďalej som ostala sedieť v kaviarni a čakala som na kávu . Nemusím predsa hneď utekať domov . Po 15 min. mi čašníčka priniesla kávu , poďakovala som sa a odišla . Z vačku som si vybrala mobil a pokúšala som sa chytiť wifi , čo sa mi aj podarilo . Prihlásila som sa na FB .

„Ehm , ahoj . Môžem si prisadnúť ? Nikde inde nie je miesto .“ Niekto sa ku mne očividne ozval . Zdvihla som hlavu od mobilu a usmiala som sa naňho a prikývla som , aby si sadol .

„Inak ja som Martin Reway .“ Usmial sa a podal mi ruku .

„Soňa Šťastná .“ Úsmev som mu opätovala . „Počuj , tvoje meno je mi povedomé . Poznám ťa , ale neviem odkiaľ .“

„Som hokejista . Môžeš ma poznať z Majstrovstiev sveta v hokeji do 20 rokov . Tento rok som reprezentoval Slovensko .“ Usmial sa .

„Och áno , už si spomínam .“ Zasmiali sme sa .

Rozprávali sme sa dlho . Ani sme sa nenazdali a už čašníčka čakala kedy odídem , lebo zatvárili . Zaplatila som ešte za kávu a odišli sme . Prechádzali sme sa po nočnom Trenčíne až sme zastali pred mojím panelákom .

„Tak ja už pôjdem .“ Ozvala som sa  .

„Dúfam , že sa ešte stretneme .“ Povedal Maťo . „Zajtra by sme mohli niekam zájsť . Prídem pre teba o 14:30 .“Dodal .

„OK , tak teda zajtra o 14:30 . Ahoj .“ Objal ma a vošla som do bytu .

„Tak tu si . Kde si bola tak dlho ? Nevravela si že ideš iba na kávu ?“ Vyhŕkla na mňa mama . Nechápavým pohľadom som sa na ňu zadívala a vyzula som si tenisky . „S tebou sa rozprávam slečinka.“ Dodala .

„Mami , prosím ťa . Mám 18 . Zoznámila som sa s jedným chalanom a zarozprávali sme sa .“

„Tak s chalanom ! Ako sa volá ? Kde býva ? Koľko má rokov ? Poznám ho ?“ Pribehol na chodbu otec . Musela som sa nad tým zasmiať .

„Oci , prosím ťa .“ Zasmiala som sa s mamou . So smiechom som prešla do svojej izby a zvalila som sa na posteľ . Dlho som premýšľala nad dnešným dňom , až nakoniec som vstala a odišla som sa osprchovať .

Vrátila som sa naspäť do izby a sadla som si za PC . Prihlásila som sa na FB a vyhľadala som si Maťov FB . Našla som 2 FB . Obom som poslala žiadosť a povedala som si , že ak ma pozná tak mi príjme . Vypla som PC a ľahla som spať . Zaspala som ani neviem kedy , ale viem že to bolo neskoro v noci . Dlho do noci som premýšľala o všeličom možnom .

„Soni , vstávaj . Raňajky máš na stole .“ Budila ma ráno mama .

„A koľko je preboha hodín , že ma budíš ?“ Hodila som sa na druhý bok a na hlavu som si dala vankúš .

„Zlatko , už je pol 12 . Mala by si vstať a naraňajkovať sa a potom aj naobedovať .“Zasmiala sa mama .

„Keď je už tých pol 12 , tak ma nechaj ešte do 12 v posteli a potom sa už rovno iba naobedujem . Logika , nie ?“Zamrmlala som spod vankúša .

„Ako myslíš . Ale o 12 sa z postele vyšplháš .“ Zatvorila dvere . Zatvorila som si oči a pokúšala som sa zaspať , ale nedalo sa keďže od susedov som počula vysávač a z našej kuchyne zas hlas mixéra . Vstala som teda z postele obula som si huňaté papuče a pozrela som sa do zrkadla . Troška som sa zľakla , ale u mňa to už je bežné . Vyšla som z izby a namerala som si to do kuchyne . Pozrela som sa na hodiny a tam že o 5 minút 12 . Vrátila som sa do izby , prezliekla som sa a spravila som si vlasy . Keď som bola hotová prišla ku mne mama aby som sa išla naobedovať . Najedla som sa a vrátil som sa do izby . Sadla som si za PC a čakala som kým nebude pol 2 .

Mám depku ! Neviem čo si mám obliecť . Neviem sa rozhodnúť medzi bielymi a červenými šortkami a medzi tielkom alebo tričkom s krátkym rukávom .

„Mami !“Zakričala som a ona ako na povel prišla za mnou . „Čo si mám obliecť aby som vyzerala ako človek ?“ Zasmiala som sa .

„Soni ty vo všetkom vyzeráš ako človek .“ Žmurkla na mňa a vrátila sa tam odkiaľ prišla .

„Tak to si mi veľmi pomohla , mami . Fakt ďakujem !“ Zakričala som za ňou .

Po 15 min. rozmýšľaní som sa rozhodla pre modré šortky a kockovanú blúzku s krátkym rukávom .

„Soňa ! Hľadá ťa tu niekto .“ Zakričala mama z chodby . Rýchlo som schmatla mobil a vyšla som z izby . V dverách stál kto iný , ako Maťo .

„Ahoj“ Objala som ho . Obula som si tenisky a zatvorila som za sebou vchodové dvere .

„Čo podnikneme dneska ?“ Pozrela som naňho .

„Tak dneska by som ťa chcel zoznámiť s pár kamošmi a taktiež mám dneska tréning . Dúfam že prídeš so mnou .“

„Uhmm OK . Teraz budeš hrať za Duklu ?“ Spýtala som sa . Maťo iba prikývol.

„Soňa takže on je Marko Daňo , Milan Kolena  a Tomáš Mikúš .“ Zoznámil ma s kamarátmi .

„Uhmm , ahoj . Ja som Soňa Šťastná .“ Podala som každému jednému ruku .

„Uhh , Maťko sa nám zamiloval .“ Zasmial sa Marko .

„Debil!“ Zasmial sa Maťo a tresol Marka po hlave .

„Tak ideme ? Budeme meškať .“ Zamrmlal Tomáš . Nastúpili sme do Miňovho auta a vyrazili sme .

Čakala som na tribúne kým chalani výjdu zo šatní . Zoznámila som sa s pár babami , ktoré tu tiež boli s niektorými chalanmi . Aspoň som mala o zábavu postarané . Presedela som tam 3 hodiny aj niečo , ale nuda nebola . To je hlavné .

„Tak zájdeme ešte niekam ?“ Spýtala som sa Maťa pri čom sme už vychádzali zo štadiónu .

„Môžeme , ale kam ?“ Zasmial sa .

„Mne je to jedno . Zájdeme na kávu ?“

„OK , poďme .“ Namierili sme si to do najbližšej kaviarne . Rozprávali sme sa a smiali sme sa na Maťových zážitkoch ktoré zažil ešte v Ufe počas MS . Ale zase sme sa zakecali a čašníčka nás už vyháňala , lebo už zatvárala . Prešli sme zase k môjmu bytu , rozlúčili sme sa a vošla som dnu . Bol to ten najlepší deň ktorý som zažila . Zatiaľ .


BTW : Všetko v príbehu je vymyslené ;D Aj to kde bývajú , aj kde hrajú a blá blá blá :DD