Title : Give me love
By : Veronica
Part : 1 - Odchod
Počula som ako mama zabuchla vchodové dvere , očividne
ešte išla niečo vybavovať okolo predaja bytu . Ja proste do toho Londýna
nechcem , čo by som tam aj robila ? Nepoznám tam nikoho . Tu na Slovensku mám
svoju partiu a v ňom svojich najlepších priateľov . Ja nemôžem odísť
, nie teraz . Zabuchla som dvere od svojej izby a sadla som si za počítač
. Prihlásila som si na FB a hneď mi blikla kolonka so správou . Písala mi
Zuzka , mimochodom moja najlepšia kamarátka .
„Ahoj Lili , ako
sa máš ? Počkaj , je tu aj Kaťa , tak sa dáme do spoločného chatu .“ Nič som
jej nestihla odpísať a už som sa ocitla v spoločnom chate .
„Ahojte baby J“ Napísala Kaťa
.
„Ahoj“ Odpísala som , len tak na sucho , bez smajlíka čo
bolo u mňa veľmi nezvyklé .
„Čo tak nasucho , Lili ?“ Spýtala sa ma Zuzka .
A teraz som v keli , ako preboha im mám povedať
, že sa sťahujem ? Že už ich uvidím asi raz za rok ? Preboha ! „Mám problém :/“
Odpísala som .
„Rozprávaj !“ Odpísali obe naraz .
„Viete , no ... ako to len mám povedať ... No proste , ja
sa vôbec v stredu nesťahujem , vôbec nie som nešťastná a vôbec
nechcem ísť .“ Iba to zo mňa narýchlo vyletelo . Nechcela som to takto napísať
, ale je to takto lepšie ako keby som to mala teraz celé rozpisovať .
„Liliana ?! Toto nemyslíš vážne ?! O pol hodinku sa
stretneme na našom mieste oproti koľajniciam pod naším stromom !“
Už som ani radšej neodpisovala a odhlásila som sa .
Rýchlo som zo seba zhodila pyžamo a nahodila na seba veci , ktoré som mala
najbližšie k ruke . V kúpeľni som spravila zo seba človeka
a išla som na naše dohodnuté miesto . Od nášho paneláku , to bola pol
hodinová cesta , takže som si musela pohnúť .
Dorazila som tam , celá udychčaná . Zuzka a Kaťa už
na mňa čakali . Keď ma zbadali , tak a ku mne rozbehli a zavesili sa
mi do krku .
„Lili ? To naozaj
ideš preč ?“ Pozrela sa na mňa Kaťa so slzami v očiach .
„Musím“ To bolo jediné čo som im povedala , lebo mi
zazvonil môj telefón .
„Prosím ?“ „Dobre“ „Nekrič ! Hneď som tam!“ Hodila som do
telefón do ľavého vrecka a pozrela som sa na dievčatá .
„Kto to bol ?“
„Mama . Termín letu sa presunul , letíme už zajtra !
A mali sme až o 5 dní !“
„Lili ? Prečo preboha musíš ísť ? Onedlho máš 18 ! Tak
prečo ti nedovolia ostať u babičky ?“
„Ja neviem , už to
neriešim . Je mi to jedno . Úplne mi to je ukradnuté . Sťahujem sa do Londýna ,
najhoršia nočná mora v mojom živote , ktorú nezmením . Ale koniec debaty , mama mi volala že mám ísť
domov aby som sa zbalila a potom sa ešte musím ísť rozlúčiť s Erikom
. Ahojte .“ Objala som ich a išla som známou cestičkou do mesta
a odtadiaľ domov .
„Už som doma !“ Zakričala som z chodby
a odkopla som conversky do rohu chodby .
„Konečne ! Mala by si si švihnúť s balením !“
„Dobre!“ Odvŕkla som a zabuchla som dvere
v mojej izbe . Pri posteli som mala položené 4 veľké krabice . Do prvej
som si odložila všetko čo mi pripomínalo kamarátov a centofixou som na
krabicu napísala „FRIENDS“ . Do ďalších krabíc som vložila ostatné drobnosti ,
ktoré mi ozdobovali izbu . Nakoniec som zo skrine vytiahla 3 veľké zaprášené
kufre a zabalila som si doň svoje oblečenie , kozmetiku a ostatné
dievčenské vecičky . Kufre a krabice som vyložila pred dvere mojej izby
a hodila som sa na posteľ .
„Prečo ja ? Prečo
práva ja mám to (ne)šťastie , že musím odísť do Londýna ? Nechám tu všetkých
svojich priateľov a budem osamelá v Londýne ! Kiež by toto bola len
nočná mora !“ V mojej hlave som držala vlastný monológ . „Do kelu ! Erik
!“ Vykríkla som na celý byt . Vstala som z postele a napísala som
Erikovi SMS-ku . „Ahoj zlato , stretneme sa o 10 min v parku . xxx-Lili“
Hodila som mobil do ľavého vačku a rozbehla som sa
k dverám . Nevedela som si nájsť conversky . Všetko som prehľadala , ale
nič . Nakoniec som si spomenula , že som ich hodila do kúta vedľa botníka .
Obula som sa , zobrala som kľúče a utekala som dole schodmi a čo
najrýchlejšie som sa snažila dostať do parku . Stihla som to za rekordných 5
minút . Erik ešte tam nebol . V tom mi pípla SMS-ka .
„Ahoj
Lili , trošku meškám . Bol som ešte v pyžame , keď si mi napísala . x –Erik .“
Iba som sa nad tým
usmiala . Vložila som mobil do ľavého vačku a sadla som si na lavičku ,
kde sme spoločne s Erikom vyrilli nožíkom srdiečko a napísali sme doň
naše mená .
„Lili ! Láska !“
Začula som z diaľky Erikov hlas .
Vstala som a rozbehla som sa k nemu a objala
som ho .Odtiahla som si od neho hlavu a pozrela som sa mu do očí . Videla
som v nich lásku , šťastie a radosť , ale ja to pokazím dvoma slovami
. Ale ešte nie teraz , ešte sa najprv porozprávame a až potom . Pozerali
sme si do očí a Erik mi vtisol dlhý a nežný bozk .
„Milujem ťa .“ Šepol .
Iba som sa usmiala a na tvári mi zmizol úsmev .
„Čo sa deje ?“ Erik si to všimol .
„Ja , ja ... Sadnime si . Je to nadlho .“ Sadli sme si na
„našu“ lavičku a Erik mi chytil ruku .
„Tak čo sa deje ?“
„Ja , ja ... Ja sa
sťahujem . Sťahujem sa s rodičmi do Londýna .“ Postupne mi Erik púšťal
ruku . „Erik je mi to ľúto . Ja , ja nechcem ísť , ale musím . Chcem tu ostať
kvôli škole , kamarátom . TEBE . Ale nedá sa to zmeniť , mama trvá na tom aby
som išla aj ja .“ Celý čas som sa dívala do zeme a jedným očkom som sa
pozrela na Erika . Sedel tam , pozeral sa pred seba a slzy mu tiekli po
líci . „Erik ....“
„Lili, nič nevrav . Ja viem že za to nemôžeš , ale ...“
„Ale ?“
„Vieš čo nás teraz čaká ?“ „Viem a práve to nechcem , ale inak sa to nedá
. Ja ťa nechcem opustiť . Ja chcem ostať tu . Tu s tebou .“ Nahla som sa
k nemu a chcela som ho objať , ale on ma jednoducho odstrčil .
„Lili , je mi to ľúto , ale proste . Robme sa že sme
spolu nikdy nechodili .“
„Erik , ale to sa nedá . Si súčasťou môjho života ! Ja ťa
nechcem stratiť .“
„Ale budeš musieť
. Miloval som ťa Lili , aj ťa milujem , ale takto sa to ďalej nedá . Čím skôr
alebo neskôr by nás tá diaľka rozdelí .“ Postavil sa z lavičky
a išiel preč .
„Erik , aspoň sa normálne rozlúčme . Nechcem odísť smutná
. Nechcem odísť v tom , že ty kvôli mne budeš trpieť !“ Ani sa na mňa
nepozrel , iba si kráčal ďalej .
Postavila som sa z lavičky a utiekla som druhým
smerom naspäť domov .
„Neznášam svojich rodičov !“ S touto vetou som večer
zaspávala vo svojej prázdnej a chladnej izbe na tvrdej posteli , ktorú sme
mali v pláne vymeniť toto leto .
Tešila som sa na prázdniny , ktoré mali začať už
o necelé 2 týždne . Bola som pripravená , že si užijem tie najlepšie
prázdniny s mojimi kamarátmi a s ERIKOM ! Ale tá celá úžasná
predstava pominula behom minúty , keď mi mama oznámila že sa sťahujeme .
Neznášam ten deň ! Neznášam Anglicko ! A totálne neznášam svoj život !
Lili
Žádné komentáře:
Okomentovat