KONIEC

Končím s touto stránkou . Mám založenú novú a budem rada , ak budete na novú stránku chodiť :) .
Táto stránka sa o pár týždnov zmaže . :)) 

Nová stránka : 
http://stories-and-hockey.blogspot.sk/

-Veronica

Give me love - KONIEC

 Baby , je mi to ľúto , ale dávam tomuto príbehu oficiálny koniec! Dôovod ? Dlho , veľmi dlho som rozmýšľala nad tým  , že prečo som Directionerka . Na začiatku , teda v marci 2012 som si chalanov strašne obľúbila . Teraz sa však všetko zmenilo . Oni sa zmenili . Viem , že zmena je život , ale mne ptoste prídu iný . Dospelý . Už to nie sú tí 5 pobláznení chalani ako ešte z čias X - Factoru . 

Raz som si dala od nich "dovolenku" a odlajkla som všetky stránky na FB . Na moje prekvapenie som ani nevyhľadávala novinky . Nič . Vôbec nič. Ako keby neexistovali . Až teraz v jauári som si povedala , že končím . Odchádzma z 1D FAMILY . Zo stien som odlepila plagáty , vymazala som si všetký fotky v PC , ale pesničky som si nechala . Aspoň to mi ostane . Ale s Directionerstvom som skončila . Niektorí si teraz poviete , že nikdy som nebola pravá DIRECTIONERKA . Ale to nie je pravda . Bola som Directionerka telom aj dušou a povedala som , že navždy aj budem . Ale tak ako aj chalani , tak aj ja dospievam . Nemôžem svoje najkrajšie roky života prežiť medzi 4 stenami a sedením pred PC a čakať na novinky chalanov . Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie . Nie jedna slza mi vyšla z očí , ale inak sa to nedá . Chalani sa mi máličko aj odcudzili . Proste som len obyčjná fanynka , ktorá počúva ich pesničky . Nič viac . 

Je mi to ľúto , že príbeh GIVE ME LOVE nedokončím . Nie som directionerka , tak ani nemám dôvod prečo príbeh dokončiť . 

S týmto sa vám chcem poďakovať za to , že som mohla byť v tej najúžasnejšej "rodine" menom 1D Family . Ďakujem! 

One Direction forever in my ♥ .

-Veronica 

Give me love - 4.časť

Title : Give me love

By : Veronica

Part : 4 - Kolotoč blbostí

Zobudila som sa skoro ráno . Bolo niečo po 5 hodine . Mama a otec , myslím si že ešte spali .

Vstala som z postele , obliekla som si huňatý župan a zišla som dole do kuchyne . Z chladničky som si vybrala mlieko a zo skrinky cereálie . Vybrala som misku , nasypala som cereálie a naliala som mlieko . Sadla som si k stolu a najedla som sa .

Misku som odložila do drezu a vyliezla som naspäť do izby . Bolo ešte len pol 6 . Zapla som si Macbook a išla som na FB . Nikto ešte nebol online , ako inak . Na Slovensku je len pol 5 a vtedy Zuzka a Kaťa ešte spia . Odhlásila som sa a zapla som si pesničku . Zapla som si starú , dobrú pesničku od Justina Timberlakea – What Goes Around . Ako 14 ročná som na ňom bola závislá . Bola som aj na jeho 3 koncertoch . Jedno bolo v Bratislave a dve vo Viedni . Od 16 som ho už nepočúvala , ani neviem prečo .Proste len jedného dňa som prestala počúvať jeho pesničky , albumy som odložila do krabice , ktorú som odložila na skriňu .

Odišla som do mojej šatne a vybrala som krabicu , v ktorej som mala odložené CD Justina Timberlakeho a ešte som tam aj iné našla . V jednom čase som mala rada aj skupinu Tokio Hotel , v krabici som mala od nich 3 CD a 2 knihy . Našla som tam aj CD Lily Allen , P!nk , Nelly Furtado , The Pussycat Dolls  a na moje prekvapenie som tam našla aj CD od Loba Ismaila a ja som si myslela že som to CD už dávno vyhodila . Zobrala som CD do ruky a pozrela som sa na na druhú stranu obalu . Moje najobľúbenejšie pesničky od neho boli SUZANNA a TY SI MOJA LÁSKA . Síce to bol jordánsky spevák , ale slovenčina mu celkom aj išla . CD od Justina Timberlakea som smachtla a krabicu som odložila . Vyšla som do izby a pozrela som sa na hodinky . Tie , už ukazovali pol 7 !

„To tak dlho som pozerala na staré veci ?“ Spýtala som sa samej seba a už som vyberala oblečenie , ktoré si vezmem do školy .

Vošla som do triedy a sadla som si dozadu do poslednej lavice . Z tašky som vybrala iPod a do uší som si dala do slúchatká a zapla som si pesničky .

„Ehmm“ Niekto ma poťlapkal po ramene . Otočila som sa .

„Prosím ?“ Vybrala som si z ucha slúchatko .

„Môžem si k sebe sadnúť ?“

„Jasné môžeš , lenže ty ešte nikde nesedíš ?“

„Mala som , ale včera som nebola v škole tak som už nemala miesto . Inak ty si tu nová , že ?“

„Áno som . Predvčerom sme sa prisťahovali . Inak som Liliana Koránová , ale volajú ma Lili .“ Podala som jej ruku .

„Ja som Natasha McKenzi – Thompson , ale volajú ma len Natalie , alebo Naty .“ Podala mi ruku a usmiala sa . „Inak odkiaľ si ?“ Dodala .

„Ja som zo Slovenska , ale určite tú krajinu nepoznáš .“

„Poznám ! Tiež som tam bývala istý čas .“ Povedala , tentoraz po slovensky . Od radosti som vykríkla a objala som ju .

„Čo ti je ?“ Medzi smiechom sa ku mne ozvala .

„Nič , len som rada že je tu niekto zo Slovenska a nemusí stále s niekým kecať po anglicky .“ Povedala som na jeden nádych . Natalie sa na mňa len čudne pozrel a vybuchla do smiechu .

„Olalá , Natasha sa nám skamarátila .“ Prišla k nášmu stolu nejaká nafúkaná blondýna .

„Nechaj ma napokoji !“ Zavrčala na ňu . „Krava“ Dodala potichšie , keď už tá odišla .

„Kto to bol ?“ Spýtala som sa a pritom som pozerala na dosť nahnevanú Naty .

„Ona ? Ona je Anne Mary Olson ,volajú ju iba Anne . „Kráľovná“ školy . Nafúkaná trapka . Neznášam ju , každého kto nie je z jej vrstvy odsudzuje . A ešte tie jej dve opičky , ktoré stále za ňou lezú . Ta s hnedými vlasmi je Megan Manson , ale volajú ju Meggie . A tá druhá tiež s čiernýmii vlasmi je Elizabeth Sheenon , ale volajú ju Elis . Ale to nie je podstatné . Ich si nikto nevšíma iba tú Anne  .“Mračila sa pri čom rozprávala .

„Aha a ja krava som si myslela že iba u nás sú také namyslené mrchy .“ Zasmiala som sa a Naty tiež .

Prechádzali sme sa s Naty po átriu školy a rozprávali sme sa .

„Počuj Lili , nezájdeme dneska niekam ? Je piatok a nechcem sa doma nudiť .“

„Jasné môžeme , vieš kde bývam . Teda bývame na tej istej ulici a to je výhoda .“ Zasmiala som sa .

„Tak dobre , dneska okolo 6 pôjdeme do neďalekého parku .“

„Jasné ! Bože som taká šťastná !“

„Prečo ?“

„Našla som si kamarátku , ktorá zároveň vie aj po slovensky a najlepšie z toho je , že cez prázdniny sa nebudem nudiť !“ Usmiala som sa a objala som Naty .

Zvonilo .

„Poďme už radšej do triedy .“ Navrhla som .

„Uuuuf ! Ďalšia BFF skupina ! Ooops ! Neni to skupina , ale len duo . Či ? Ešte dakoho máte ? Ducha ? Alebo vymyslenú bytosť ?“ Dobiedzala Anne .

„Sklapni krava !“ Zakričala som .

„Úúúúúf !“ Zaznelo v triede .

„Čo si to povedala ty malá mrcha ?“ Postavila sa predo mňa a musela sa nahnúť , lebo bola vyššia ako ja . Aj ja by som bola vyššie , kebyže nosím 3 – metrové opätky .

„Citujem : Sklapni krava !“ Zasmiala som sa povýšenecky .

„Toto si nedovoľuj dievča , lebo zle dopadneš . Radím ti !“ Otočila sa na štekloch a odkráčala k svojej parte opičiek .

„Lili ! Toto už nikdy nerob ! Zle dopadneš , radím ti ! Ja ju poznám .“ Prišla za mnou Naty . Sadli sme si na miesta a do triedy vošla triedna .

„Tak ahoj Naty , potom večer .“ Objala som ju a ponáhľala som sa na parkovisko , totiž tam ma čakal môj otec .Vošla som do auta , pozdravila som ho a čakala som kým dôjdeme domov  .

„Ahoj Lili  , ako škola ?“ Prišla ku mne mama .

„Ahoj mami , super ! Úplne úžasné !“

„Prečo ?“ Spýtala sa ma a mala na tvári široký úsmev .

„Mám novú kamarátku ! Volá sa Natasha , ale volajú ju Naty . A najlepšie sú na tom 2 veci ! Býva na tejto ulici kde my a žila na Slovensku ! Čiže vie po slovensky ! OMG ! som taká šťastná !“ Kričala som na celý dom .

„Dobre, dobre . Len už choď hore . Večer ideme do kina !“

„Nie ! Ja idem von s Naty !“

„Ani včera si nebola s nami .“

„Ale mne sa nechce . Choď len ty s otcom na nejaký ten romantický film a mňa z toho vynechajte .“ Vyšla som do izby a zavrela som za sebou dvere . Sadla som si k stolíku a vybrala som z vačku mobil . Mala som 4 neprijaté hovory a 1 správu . Pozrela som sa kto mi volal  . Harry . Chcela som m zavolať naspäť , ale najprv som pozrela na správu . Bola tiež od Harryho .

„Ahoj Lili . Škoda že nezdvíhaš . Dneska prídem po teba presne o 18:00 . Buď pripravená , koná sa u nás totiž taká „menšia“ party . xxx-Harry“

„Do prčíc ! Ja som sa dohodla na 6 s Naty ! OMG ! Ja sa zabijem , teraz akože komu mám povedať že nejdem ?“ V sebe som vrieskala , ako keby sa v mojej hlave začala 3.svetová vojna .

„Ahoj Harry . Prepáč , ja som na dneska úplne zabudla . Dohodla som sa s kamoškou , že pôjdeme von . Nebude ti vadiť ak neprídem ? Vážne sorry . x-Lili“

Takto znela moja správa . Dúfam , že sa Harry nenahnevá . Nechcem stratiť kamaráta , i keď ho poznám sotva 2 dni . Položil som mobil na stolík a zvalila som sa na posteľ . Hneď ako som sa zvalila , tak mi pípla SMS . Harry .

„A čo keby s tebou prišla aj kamarátka ? Čím viac osôb , tým väčšia zábava . Tak čo nato ?“

Čítala som to a usmievala som sa s takým priblblým úsmevom .

„Odpíš mu!“ Zakričalo moje vnútorne ja .

„Okey , tak ideme . Tak večer o 18:00 .“

Odpísala som .

„To čo za kravinu som mu poslala ?“ Pýtala som sa v sebe .

„Lili ! Tu je Naty !“ Zakričala mama zdola . Zbehla som dole , schmatla som Naty za ruku a ťahala som ju hore .

Vošli sme do mojej izby a Naty mala otvorené ústa !

„Naty ! Zavri si ústa inak ti tam vletí mucha !“ Zaškerila som sa . Naty pokrútila hlavou a pozrela sa na môj stolík , kde som mala Macbook . Zase otvorila ústa !

„Natsha ! Zatvor ústa !“ Zarevala som na ňu a začala som sa smiať . Pozrela sa na mňa .

„Toto myslíš vážne ? Mega izba ! Macbook ! Čo ešte ? Už len jedna izby chýba , ktorá je len ako šatník .“ Uškrnula sa .

„No , ehmm ...“ Začala som .

„Ty máš aj izbu kde je len šatník ?!“ Vykríkla .

„Noooo , tamtie dvere .“ Povedala som a Naty už nebolo . Vletela do môjho šatníka ako torpédo a hneď sa aj vrátila .

„Že to nemyslíš vážne ? Že je to len sen ? Že ?!“ Vykríkla a pri tom sa priblble usmievala .

„Naty ! Toto je krutá realita . Ak budeš dačo chcieť , tak ja ti požičiam . Len prosím ťa sklapni a sadni si na posteľ , niečo ti musím povedať .“ Zavrčala som až Naty sa ma začala báť . Sadla si na posteľ a ani nežmurkla .

„Ideme na party !“ Vykríkla som a začala som skákať a tlieskať rukami .

„Čo ?! Kde ?! Kedy ?! S kým ?!“ Vystrelila z postele a vyzerala ako tesne pred infarktom .

„Party . Dnes o 18:00 . U kamaráta . S kamarátom a s jeho kamarátmi .“ Povedala som pomaličky aby to aj ona pochopila .

„Aha , tak ja idem domov aby som všetko stihla .  A nebude vadiť tvojmu kamarátovi ak tam prídem tiež ?“

„Nie , on sám navrhol aby sme išli obe  a nikam nejdeš ! Ja ti dačo požičiam .“ Povedala som a usmiala som sa .

Naty začala skákať a pišťať ako malé dieťa . Niekedy ako dieťa mi aj pripadá a to ju poznám necelý deň .

„Toto nie . Nie . Nie . Nikdy . Hrôza . Nie ! Nie ! Nie !!! Toto áno !“ Vykríkla som , Naty sa na mňa iba čudne pozerala a pozorovala , že čo robím .

„Takže toto si mám obliecť ? Vážne ?!“Zhíkla . „Je to úplne mega ! Ďakujem !“Objala ma .

Naty odišla do kúpeľne aby sa prezliekla a potom sa vrátila v šatách , ktoré som jej požičala .

„Sedia ti ako uliaté !“ Usmiala som sa .

„Aj ty vyzeráš úžasne ! Ségra !“ Povedala . Za ten čas , kým sa Naty obliekla , tak ja by som sa stihla aj 3-.krát prezliecť .

Vošli sme do kúpeľky , aby sme sa pripravili na party .

„Lili ! Prišiel pre teba niekto !“ Kričala mama z chodby .  S Naty sme schmatli tašky a behali sme dole . V dverách stál Harry . Kto iný .

„Ahoj Harry . Toto je Natasha .“

„Ahoj Lili , ahoj Natasha .“

„A-a-ahoj Harry . Ja som Naty .“

Harry jej podal ruku a Naty vyzerala ako keby išla odpadnúť !

„Naty , deje sa niečo ?“ Vystrašene som sa na ňu pozrela .

„Nie , nič sa nedeje . Len on je Harry . Harry Styles ! Z One Directionu ! Chápeš to ?!“

„Nie nechápem to ! ˇo všetci vidíte na tej skupine ?“ Spýtala som sa . „Bez urážky .“ Otočila som sa na Harryho .

„To je v pohode .“ Usmial sa .

„Tak ideme ?“ Spýtala sa nedočkavá Naty .

Vyšli sme von a nasadli sme do auta . Cesta autom trvá asi 2 minúty , takže ani som  nezačala žiadnu dlhú debatu a ani krátku . Proste sme všetci sedeli v auta , ako keby bez duše .

Dorazili sme , vystúpili sme z auta a namierili sme si to k ich domu . Totiž až teraz som si uvedomila že to je vila , ale nie nejaká veľká ale taká menšia . Vošli sme dnu a Naty sa niekam rozbehla . 

   

Hockey love - 2.časť

Title : Hockey love

By : Veronica

Part : 2 - Nečakaný moment

Na ďalší deň som sa zobudila skoro ráno . Bolo niečo cez 6 hodín . Z izby som prešla do kúpelne a prezliekla som sa do teplákov . Na dneska som nemala nič v pláne , tak som sa rozhodla že neskôr zavolám Sofi , či už je doma . Zatiaľ som si sadla k NTB a surfovala som po nete .

„Ahoj Sofi , už si doma ?“

„Ahoj Soni , áno už som doma .O 15 min. prídem po teba , ak chceš .“

„Jasné poď . Musíš mi vynahradiť tu kávu .“ Zasmiala som sa .

„Ok , tak o chvíľu som tam . Zatiaľ sa priprav .“ Zložila .

Natiahla som na seba legíny a voľné tričko . Vlasy som si nechala rozpustené a jemne som sa nalíčila . Prešla som do kuchyne , zobrala som si jablko a oznámila som rodičom , že idem von . Vychádzala som z kúpeľne , keď zazvonila Sofi . Obula som si tenisky a vyšla som .

„Ahoj Soni . Tak ideme ?“ Zasmiala sa . Prikývla som .

Odišli sme do kaviarne , sadli sme si na naše zvyčajné miesto a objednali sme si kávu . Sedela som pri Sofi , keď mi zazvonil mobil . Prišla mi správa . Otvorila som ju a bola od Maťa .

„Ahoj Soňa , si doma ? Nezájdeme niekam ? :D –Maťo“

„Uf ,takže Maťo . Čo si mi o ňom nič nepovedala ?“ Dobiedzala do mňa .

„Spoznala som ho pred 2 dňami , tak čo riešiš ?“ Zasmiala som sa .

Nechcelo sa mi písať SMS , tak som rovno zavolala .

„Maťo , teraz nie som doma . Som vonka s kamarátkou . Sme v kaviarni , ak chceš príď za nami .“

„OK , ale som s Markom .“

„Prines aj jeho .“Zasmiala som sa a zložila som .

„Tak ?“

„Čo tak ?“ Nechápavo som na ňu pozrela .

„Tak čo ? Príde Maťo ?“

„Príde aj s kamarátom .“Zasmiala som sa .

„OK“ Odvrkla šťastne .

„Ahoj Soňa .“ Prisadol si ku nám Maťo s Markom .

„Ahojte .“ Objala som ich . „Ona je moja kamarátka Sofia .“ Ukázala som na ňu . Objali aj ju .

„Počuj , ty nie si Martin Reway a ty Marko Daňo ?“Spýtala sa .

„Uhmm , hej .“Zasmiali sa obaja naraz . Dakedy sa správajú ako dvojčatá . Ale totálne . Naraz sa smejú , naraz rozprávajú . Fakt strašidelné .

„Soňa ja už pôjdem . Mama ma bude hľadať .“Po 3 hodinovej debate sa Sofi postavila od stola .

„Pôjdem  už aj ja .“ Odvrkol Marko . „Mám ťa odprevadiť ?“Pozrel na Sofi . Ona iba prikývla .

„Ehmm , kríky nechajte kríkmi ! Ešte sa poznáte prikrátko .“Zachechtal sa Maťo .

„Debil!“Zasmial sa na oplátku Marko .

„Čaute!“Mierne som za nimi zakričala .

„A teraz čo ?“Pozrel na mňa .

„Čo čo ?“Zasmiala som sa .

„Čo budeme robiť ?“

„Prečo ?“

„Preboha Soňa . To chceš tu sedieť  ? Zase chceš aby nás čašníčka vyháňala ?“Zasmial sa .

„Jaj tak myslíš . Prepáč , asi účinkuje z neznámych príčin , ten kofeín .“Zasmiala som sa . „Poďme , čo ja viem napríklad do parku , alebo kamkoľvek .“Navrhla som .

„Poďme na kolotoče . Včera prišli .“Navrhol .

„Jasne poďme . Od detstva milujem kolotoče .“Uškrnula som sa .

Dorazili sme ku kolotočom a namierili sme si to rovno k stánku s lístkami .

„Kam chceš ísť ?“Pozrel na mňa .

„Poďme na veľkú reťazovku . Tú zbožňujem .“

„Dvakrát na veľkú reťazovku .“Povedal Maťo predávačovi . Zaplatil a išli sme k reťazovke . Vyšli sme po schodoch . Chlapovi sme podali lístok a sadli sme si na miesta tesne za sebou . Párkrát som sa zatočila a skončila som tvárou v tvár Maťovi . Chytil ma za ruku . Až so mnou myklo . Iba som sa usmiala a čakala som kým pustia už reťazovku . Po chvíľke ma Maťo pustil a cítila som sa ako keby som lietala . Bolo to už dávno čo som sedela na reťazovke . Naposledy to bolo asi , keď som mala 14 alebo 15 rokov . Po 5 minútach kolotoč zastal a v kľude sme zišli dole , mne sa tak trocha krútila hlava , tak som sa musela držať Maťa .

„Si OK ?“ Pozrel na mňa vystrašene .

„Hej som . Len sa mi trocha točí hlava . To hneď prejde .“Ubezpečila som ho .

„Pôjdeme už ? Alebo ešte chceš ísť na niečo ?“

„Poďme ešte na jedno . Prosím .“Nahodila som psie oči .

„Tak poďme , ale na ktoré ?“

„Na tie!“Ukázala som .

„Fúú , to bol deň .“Prechádzali sme po meste . Neboli sme na jedno kolotoči , ale zašli sme ešte asi na 5 .

„Som unavená jak kôň .“Oprela som sa o Maťovo plece .

„Sľúbila si že pôjdeme už len na jeden , ale tým tvojím psím očkám sa nedá odolať a museli sme zájsť ešte na 4 .“Nadul sa , ale pri tom sa aj smial .

„Ešte na mňa kydaj , že sme boli na toľkých kolotočoch . Čí nápad bol sem prísť ? No čí ?“Smiala som sa .

„Dobre , dobre . Vyhrala si . Jedna , nula pre teba .“Objal ma .

„Maťo , toto nie je hokej .“Buchla som ho jemne do ruky .

„Nevadí . Ale chápeš pointu , nie ?“

„Hej jasne chápem . Kto by to nechápal , že ?“ Zasmiala som sa . Znova .

„Tak ja už pôjdem . Teraz sa vyšplhám do bytu , zvalím sa do postele a zaspím . Zajtra ma nikto a nijak nezobudí .“ Stáli sme pred „mojím“ panelákom a chystala som sa vojsť ale Maťo ma chytil .

„Ani toto ťa nepreberie ?“ Spýtal sa . Naklonil sa ku mne a pobozkal ma .

Give me love - 3.časť

Title : Give me love

By : Veronica

Part : 3 - (ne)známy

Zišla som dole a v dverách stál Harry .

„Ahoj Harry .“

„Ahoj Lili , tak ideme ?“

„Jasné , počkaj ešte 5 minút .“ Vybehla som hore do izby pre kabát a vrátila som sa dole k Harrymu . „Teraz už môžeme ísť .“

Sedeli sme v parku a rozprávali sme o nezmysloch . Ešte stále som nezistila , že kde som vlastne Harryho videla alebo počula .

„Do Hitlerových bombarďákov ! Predsa to je Harry Styles ! Z X Factoru ! On tam vystupoval aj so svojou skupinou , ale nevyhrali .“ Vykríkla som v sebe .

„Ajaj ! Už viem kto si ! Ty si ten Harry Styles , ktorý vystupoval s kamarátmi v X Factore pred 2 rokmi . Ale nevyhrali ste , nie ?“ Dívala som sa na neho .

„No vlastne aj hej .“ Usmial sa .

Ďalej sme sa bavili už len o nezmysloch . O pol 9 sme sa zhodli , že už bude najvyšší čas aby som išla domov . Zajtra mi totiž začína škola , ktorá bude trvať týždeň a pol !

„Som doma !!!!!“ Zakričala som pri vstupe do domu , až o čosi neskôr som si uvedomila že som sama doma .

„A teraz bude Party Hard !“ Zarehotala som sa . „Kebyže tu aj niekoho poznám .“ Smutne som dodala .

Vyšla som teda do svojej izby a zapla som svoju krásku . Surfovala som  po nete a písala som si s Kaťou ! Strašne im chýbam , ale zas aj oni mne . Chcem sa vrátiť opäť na Slovensko , ale to je asi už nemožné !

„Sme doma !“ Zakričala mama zdola okolo pol 11 večer !

„Kde ste boli tak dlho ?“ Pýtala som sa už pri tom , ako som behala dole po schodoch .

„Boli sme na večeri , potom sme boli v parku a nakoniec sme boli na prechádzke po rušnom Londýne .“ Usmiala sa mama a bola rozžiarená ako také slniečko .

Usmiala som sa na rodičov a vrátila som sa naspäť do postele ! Predsa zajtra škola ! Ach !

„Zlatko vstávaj , inak zmeškáš školu .“ Budila ma ráno mama .

„Ešte 5 minút !“

„No tak dievča ! Vstaň !“ Už vravela vážnejším hlasom .

„Dobre , dobre . Už vstávam !“ Vyskočila som z postele .

Obliekla som si teplučký župan a zišla som dole do kuchyne na raňajky .

„Dobré ránko .“ Pozdravil ma otec a neodtrhol pohľad od novín .

„Aj tebe .“ Zamrmlala som popod nos .

Zjedla som raňajky a vrátila som sa do izby , aby som sa obliekla do školy .

„Lili ! Pohni si , inak ťa oco do školy nevezme !“ Kričala zdola mama .

Zobrala som si tašku a upaľovala som dole . Nasadli sme do auta a išli sme do školy .

„Aleluja ! Domov , sladký domov !“ Zakričala som keď som vošla do domu .

„Tak ako bolo v škole ?“ Podišla ku mne mama s varechou v ruke .

„Fajn , kebyže som tam dakoho aj poznala . Ešte dobre , že mi tam dovolili ísť na Tablete na net .“Povzdychla som si .

„Spoznala si tam inak niekoho ?“

„Nie . Zatiaľ .“ Pokrčila som plecami .

„Inak zháňal tu ťa ten chalan , ktorý aj včera . Máte spolu niečo ? Poznáš ho len 2 dni !“

„Bože mami , nerob z toho drámu ! Teraz sa s ním nemám kamarátiť lebo ho krátko poznám ? Preboha on je jediný človek , ktorého zatiaľ  poznám !“ Povedala som vetu na jeden dych . Sama som sa čudovala , že som to dokázala . „A čo chcel ?“ Dodala som nakoniec .

„Iba sa pýtal , že kde si . Keď som mu povedala , že v škole , tak zosmutnel a odišiel .“

„Aha , dobre . Kebyže zase príde , tak ma zavolaj !“

„A kde ideš ?“

„Do izby .“

„Nie si hladná ?“

Pokrútila som hlavou a vyšla som do izby . Išla som na net a už mi svietila kolonka so žiadosťom o priateľstvo na FB . Otvorila som a na moje prekvapenie to bol Harry . Kto iný , predsa nikoho nepoznám .

Ako náhle som mu prijala , tak mi aj hneď prišla správa .

„Ahoj , nezájdeme niekam ?“

„Môžeme J“

„O 10 minút som u teba .“ Odpísala a odhlásil sa .

Obliekla som sa , nalíčila som sa a dole už zvonil zvonček .

„Lili ! Tu je ....“ Chcela dopovedať , ale ja som skríkla . „Idem !“

Rýchlosťou blesku som zišla dole a už som brala kabát a už som zatvárala za sebou dvere .

„Ahoj Harry .“ Usmiala som sa .

„Ahoj Lil , rád ťa vidím .“ Usmial sa a vystískal ma .

Usmiala som sa na neho a išli sme do neznáma .

„Kde ideme ?“ Prerušila som trápne ticho .

„Ku mne a ku kamošom . Nebude ti to vadiť ?“

„Nie . Rada spoznám tvojich kamarátov .“ Usmiala som sa a išli sme ďalej .

„Poď !“ Skríkol Harry a chytil mi ruku . Začali sme utekať . Popri behu som sa stihla spýtať , že prečo beháme . Harry mlčal . Neznášam to , keď niekto vtedy mlčí , keď sa ho niečo pýtam . Arghh .

Vošli sme do jedného domu a Harry ma oprel o dvere .

„Tak , prečo sme behali ?“Spýtala som sa medzi tým , ako som lapala po dychu .

„Novinári . Naháňačka . My .“Povedal a všetko rozdýchaval

„Uhmm , prečo rozprávaš heslovite ?“ Spýtala som sa a začala som sa rehotať . Z neznámych príčin !

„Nevládzem rozprávať .“ Tiež sa začala smiať .

„Ale smiať sa vládzeš !“ Usmiala som sa a on sa na mňa tiež usmial . Pozeral sa mi do očí . A zase ! Tá trápna chvíľa ticha ! Ale niečo sa mi nepozdávalo . Harry sa ku mne smrteľne pomaly približoval . Nevládala som mu odolávať a TAKMER sme sa pobozkali !

„Uhmm , Harry ?“Ozval sa hlas za Harrym . Tuším jeden z jeho kamarátov . Ale nie ! Bol to predsa dievčenský hlas ! O čo sa on pokúša ? Má priateľku a pri tom ma chcel pobozkať ? WHAT ?! Pýtala som sa seba .

„Ahoj Gemma .“ Podišiel k nej a objal ju .

„Uhmm prepáč Lili . Toto je Gemma , moja sestra . Gemma , toto je Lili . Moja ....“ Odmlčal sa .

„Priateľka“ Dodala Gemma .

„Nie !“ Vykríkli sme s Harrym naraz . Gemma sa iba šibalsky usmiala a stratila sa v ďalšej miestnosti .

„Dúfam , že si teraz nebude každý myslieť že spolu chodíme !“ Pozrela som sa vražedným pohľadom naňho . On sa len priblble usmieval . „Či ?“ Dodala som s vystrašeným pohľadom .

„Ja im to vysvetlím , že my sme len KAMARÁTI .“ To slovo , kamaráti , hlasnejšie zdôraznil . Prikývla som a išla som za Harrym . Totiž on mi chytil ruku a ťahal ma niekam . Vošli sme do jednej izby , preplnenej ľuďmi .

„Takže Lili . Toto je Louis , Eleanor , Liam , Danielle , Zayn , Perrie , Niall a moja sestra Gemma , ktorú už mimochodom poznáš .“ S úsmevom na tvári mi na každého jedného ukazoval a vravel mi ich mená , ktoré po 5 minútach zabudnem . „A toto je moja ....“ Ukázal na mňa a pritom sa pozrela na ostatných .

„Priateľka“ Dodali všetci naraz a začali sa smiať .

„Nie ! Ona nie je moja priateľka ! Ona je moja kamarátka !“ Zvrieskol Harry .

„A vidíš v tom nejaký rozdiel ?“ Opýtal sa chalan v pruhovanom tričku . Myslím , myslím že , Louis . Asi !

„NIE !“ Skríkol Harry . „Totiž áno !“ Dodal a začal sa od hnevu červenať ! Všetci sa začali smiať !

„Ale no tak láska , povedz im pravdu .“ Začala som sa smiať a Harry sa na mňa vražedným pohľadom pozrel .

„Vôbec mi nepomáhaš !“ Povedal , vyšiel z izby a zabuchol za sebou dvere . Všetci sme sa pozerali na tie dvere , ktoré zabuchol a nezmohli sme sa ani na slovo . Zrazu sa tie dvere otvorili a zjavila sa v nich Harryho ruka , ktorá ma chytila a vytiahla z izby .Ťahal ma na poschodie , asi do jeho izby . Vošli sme dnu a oprel ma o dvere .

„Teraz si zaslúžiš odplatu !“ Šibalsky sa usmial . Iba som sa na neho priblble pozerala .

Harry ma zdvihol a hodil ma na posteľ . Zvalil sa ku mne a začal ma štekliť ! Nie ! To nie ! Ja som strašne šteklivá .

„Harry ! Prosím ! Prosím ťa prestaň !“ Kričala som popri smiechu .

„Toto je sladká odplata !“ Nahlas sa zasmial a znova ma šteklil .

„Harry , prosím . Vážne ťa prosím ! Ja to nevydržím !“ Už som vrieskala . Už som bola v kŕčoch od smiechu , tak som vládala už len ako tak sa smiať .

Harry zrazu prestal !

„Čo sa deje ?“ Vyvalila som na neho oči .

„Takže mám pokračovať ?“ Spýtal sa a ani nečakal na odpoveď a ďalej ma šteklil .

„Harry , prosím ťa ! Veľmi pekne ťa prosím !“ Začala som . „Už skľudni preboha tie svoje hormóny a už ma neštekli !“ Dodala som a začala som sa smiať . Už prestal . ALELUJA !

„Oooo , ďakujem ti bože !“ Začala som sa náramne smiať .

Vstala som z postele a chcela som odísť .

„Kde ideš ?“ Spýtal sa ma Kučierka .

„Za ostatnými . Čo si pomyslia ? Čo sme robili !“ Hodila som na neho vražedný pohľad , ale moje oči sa naďalej smiali a to som už zakryť nevedela .

Harry tiež vstal z postele a zišli sme dole . Všetci sedeli v obývačke a pozerali TV .

„Ehmm“ Odkašľal si Harry keď sme vošli . Všetci na nás hodili vražedné pohľady !

„Ste vy normálny ? To si to neviete vyriešiť niekedy inokedy , alebo keď nebudeme doma ? Preboha ! Čoho som sa ja musel dožiť !“ Zapišťal Liam .

„Preboha Liam ! My sme nič nerobili ! On ma len štekli , to bola odplata ! LEN odplata ! NIČ medzi nami nebolo !“ Pozrela som sa na Liam a pekne pomaly som mu to vysvetľovala , aby to človiečik pochopil .

♪♫Across the ocean , across the sea .....♫♪

Zvonil mi mobil .

„Prosím ?“ Zdvihla som . „U kamoša .“ „Áno , presne u neho .“ „Ešte nie !“ „Dobre“ „Pa“ Dokončila som rozhovor s mamou a mobil som si odložila do vačku na nohaviciach .

„Počuj , ty máš rada Justina Biebera ?“ Spýtal sa ma modrooký blondiačik . Niall .

„Podľa zvonenie v mobile si to mohol spoznať .“ Uškrnula som sa na neho .

„Tak vitaj sestrá !“ Zakričal .

„Čo ?“ Spýtala som sa a pozrela som sa nechápavo na Harryho .

„On je tiež belieber .“ Povedal Zayn .

„Tak vitaj bro !“ Zapišťala som a z celej sily som ho objala .

„A ktorú pesničku máš od neho najradšej ?“ Spýtal sa Niall .

„Je ich viac , ale medzi moje najobľúbenejšie patria : Be Alright , Believe , Mistletoe  a staré dobré Baby !“ Zakričala som . Harry sa na nás znudene pozeral z druhej sedačky a niečo si mrmlal pod nosom .

„Baby , baby , baby ohh . Like baby , baby , baby , noooooo .“ Začali sme s Niallom spievať a pri tom sme sa náramne bavili .

„Už vás prešla tá Bieberománia ?“ Zafučal na nás Harry .

„Sorry zlato , ale ešte nie .“ Vyplazila som mu jazyk .

„Ja už budem musieť ísť , bro .“ Postavila som sa zo sedačky a objala som Nialla .

„Maj sa , sis .“ Zasmiali sme sa a vybrala som sa k dverám . Harry ma pekne nasledoval .

„Už ideš ?“ Pozrel sa na mňa a vyšli sme von na dvor .

„Už by som mala . Zajtra idem zase do školy .“ Povedala som smutne .

„Ale zajtra je piatok , čiže zajtra môžeme zájsť niekde . Hlavne tam , kde nebudú novinári !“Povedal a usmial sa na mňa .

„Ale počkať ! Prečo ťa vôbec tí novinári naháňali ?“ Spýtala som sa s prekvapeným výrazom .

„Ty vážne nevieš kto sme ? Nepočula si ešte o nás ?“ Spýtal sa .

„Ako ja viem , že ste boli pred 2 rokmi v X Factore a skončili ste na 3. Mieste . Držala som vám palce , ale po tom čo ste vypadli tak som o vás nepočula . Totiž ako som vás ani nevyhľadávala . Nemysli to v zlom hej . Ale akože vy ste teraz slávny ?“

„Áno sme . Čudné že si o nás ešte nepočula . My sme jedna z najznámejších skupín na svete .“

„Bože ty si narcis !“ Zasmiala som sa a štuchla som ho pod rebrá .

„Jediný narcis je Zayn !“ Povedal a zasmial sa .

„Možno som vás už niekde počula , ale ja si nepamätám . Sorry .“ Pokrčila som plecami .

„Baby you light up my world like nobody else ...“ Začal spievať .

„Panebože ! Povedz mi že sa mi len sníva !“ Zakričala som a buchla som sa po čele .

„Tak čo ? Si si spomenula na nás ?“Spýtal sa . „Či ?“ Dodal .

„Preboha ! Moja kamarátky Kaťa a Zuzka vás milujú ! Ja som vedela že vás poznám ! Ja som to vedela ! Bože ja som tupelo !“ Znova som sa buchla po čele .

„Lil , prosím ťa už sa toľko nebi !“Zasmial sa a chytil mi ruku . „Dober , nespoznala si nás. To je problém ?“ Pozrel sa mi hlboko do očí a s tým ma začal hypnotizovať .

„Ako je to problém ! V X Factore som vás úplne žrala , ale potom som sa o vás prestala zaujímať ! Počula som pár vašich pesničiek a podľa toho som ťa spoznala !“

„Aha ! Si čudná .“ Hodil na mňa nechápavý pohľad . „Robím si srandu ! Si úplne NORMÁLNA .“ Dodal a zasmial sa .

„Už vážne musím ísť .“ Povedala som .

„Dobre , ale zajtra okolo 6 večer zájdem po teba a prídeme ku nám , hej ?“

„Okey“ Objala som ho a odišla som . Bývam iba o ulicu ďalej , takže som bola doma asi tak za 10 minút .

„Kde si toľko trčala ?! Mala si byť doma pred pol hodinou !“ To bola prvá veta , ktorú som začula keď som vošla do domu .

„Aj tebe ahoj , mami .“ Povedala som .

„Choď do izby ! Na stole máš večeru , keď zješ tak tanier prines dole .“ Zakričala mama z kuchyne .

Vyzula som si topánky a odišla som do svojej izby .

„OMG ! Špagety ! Mám dosť !“ Prevrátila som očami . S nechuťou som všetko zjedla . Nie že nemám rada špagety , ja ich milujem ale predsa som teraz na ne nemala chuť .

Dojedla som a tanier som odniesla dole do kuchyne .

Vrátila som sa do izby , odlíčila som sa , osprchovala som sa a prezliekla som sa do pyžama . Vrátila som sa do izby , zvalila som na posteľ a pípla mi SMS .

„Dobrú noc , Lili . xxx-Harry“

Iba som sa nad tým pousmiala  a odpísala som mu .

„Dobrú noc , Hazzo . xxx-Lili“

Zablokovala som mobil a položila som ho na stolík . Zaspala som neskoro v noci s divným pocitom . 

Hockey love - 1.časť

Title : Hockey Love

By : Veronica

Part : 1 - Nový kamarát / i 

„OK . Čakám ťa v kaviarni .“ Zložila som mobil a odložila som si ho do pravého vačku na šortkách . Mimochodom volám sa Soňa Šťastná a mám 18 rokov . Bývam v Trenčíne a študujem na anglickom gymnáziu v Bratislave , ale teraz je júl teda prázdniny .

Práve som na ceste do neďalekej kaviarne , kde sa mám stretnúť so Sofiou , mojou kamarátkou .

Vošla som do kaviarne a sadla som si na naše zvyčajné miesto , ktoré je v kúte pri veľkom okne . Prišla za mnou čašníčka a objednala som si kávu s mliekom . Čakala som na Sofi , ale ona neprišla . Až nakoniec mi od nej pípla SMS .

„Prepáč Soni , ale nemôžem prísť . Babička je v nemocnici , tak musíme rýchlo odcestovať do BB . Sorry . –Sofi“

 Nebola som na ňu nahnevaná , proste ju chápem že musela odísť . Naďalej som ostala sedieť v kaviarni a čakala som na kávu . Nemusím predsa hneď utekať domov . Po 15 min. mi čašníčka priniesla kávu , poďakovala som sa a odišla . Z vačku som si vybrala mobil a pokúšala som sa chytiť wifi , čo sa mi aj podarilo . Prihlásila som sa na FB .

„Ehm , ahoj . Môžem si prisadnúť ? Nikde inde nie je miesto .“ Niekto sa ku mne očividne ozval . Zdvihla som hlavu od mobilu a usmiala som sa naňho a prikývla som , aby si sadol .

„Inak ja som Martin Reway .“ Usmial sa a podal mi ruku .

„Soňa Šťastná .“ Úsmev som mu opätovala . „Počuj , tvoje meno je mi povedomé . Poznám ťa , ale neviem odkiaľ .“

„Som hokejista . Môžeš ma poznať z Majstrovstiev sveta v hokeji do 20 rokov . Tento rok som reprezentoval Slovensko .“ Usmial sa .

„Och áno , už si spomínam .“ Zasmiali sme sa .

Rozprávali sme sa dlho . Ani sme sa nenazdali a už čašníčka čakala kedy odídem , lebo zatvárili . Zaplatila som ešte za kávu a odišli sme . Prechádzali sme sa po nočnom Trenčíne až sme zastali pred mojím panelákom .

„Tak ja už pôjdem .“ Ozvala som sa  .

„Dúfam , že sa ešte stretneme .“ Povedal Maťo . „Zajtra by sme mohli niekam zájsť . Prídem pre teba o 14:30 .“Dodal .

„OK , tak teda zajtra o 14:30 . Ahoj .“ Objal ma a vošla som do bytu .

„Tak tu si . Kde si bola tak dlho ? Nevravela si že ideš iba na kávu ?“ Vyhŕkla na mňa mama . Nechápavým pohľadom som sa na ňu zadívala a vyzula som si tenisky . „S tebou sa rozprávam slečinka.“ Dodala .

„Mami , prosím ťa . Mám 18 . Zoznámila som sa s jedným chalanom a zarozprávali sme sa .“

„Tak s chalanom ! Ako sa volá ? Kde býva ? Koľko má rokov ? Poznám ho ?“ Pribehol na chodbu otec . Musela som sa nad tým zasmiať .

„Oci , prosím ťa .“ Zasmiala som sa s mamou . So smiechom som prešla do svojej izby a zvalila som sa na posteľ . Dlho som premýšľala nad dnešným dňom , až nakoniec som vstala a odišla som sa osprchovať .

Vrátila som sa naspäť do izby a sadla som si za PC . Prihlásila som sa na FB a vyhľadala som si Maťov FB . Našla som 2 FB . Obom som poslala žiadosť a povedala som si , že ak ma pozná tak mi príjme . Vypla som PC a ľahla som spať . Zaspala som ani neviem kedy , ale viem že to bolo neskoro v noci . Dlho do noci som premýšľala o všeličom možnom .

„Soni , vstávaj . Raňajky máš na stole .“ Budila ma ráno mama .

„A koľko je preboha hodín , že ma budíš ?“ Hodila som sa na druhý bok a na hlavu som si dala vankúš .

„Zlatko , už je pol 12 . Mala by si vstať a naraňajkovať sa a potom aj naobedovať .“Zasmiala sa mama .

„Keď je už tých pol 12 , tak ma nechaj ešte do 12 v posteli a potom sa už rovno iba naobedujem . Logika , nie ?“Zamrmlala som spod vankúša .

„Ako myslíš . Ale o 12 sa z postele vyšplháš .“ Zatvorila dvere . Zatvorila som si oči a pokúšala som sa zaspať , ale nedalo sa keďže od susedov som počula vysávač a z našej kuchyne zas hlas mixéra . Vstala som teda z postele obula som si huňaté papuče a pozrela som sa do zrkadla . Troška som sa zľakla , ale u mňa to už je bežné . Vyšla som z izby a namerala som si to do kuchyne . Pozrela som sa na hodiny a tam že o 5 minút 12 . Vrátila som sa do izby , prezliekla som sa a spravila som si vlasy . Keď som bola hotová prišla ku mne mama aby som sa išla naobedovať . Najedla som sa a vrátil som sa do izby . Sadla som si za PC a čakala som kým nebude pol 2 .

Mám depku ! Neviem čo si mám obliecť . Neviem sa rozhodnúť medzi bielymi a červenými šortkami a medzi tielkom alebo tričkom s krátkym rukávom .

„Mami !“Zakričala som a ona ako na povel prišla za mnou . „Čo si mám obliecť aby som vyzerala ako človek ?“ Zasmiala som sa .

„Soni ty vo všetkom vyzeráš ako človek .“ Žmurkla na mňa a vrátila sa tam odkiaľ prišla .

„Tak to si mi veľmi pomohla , mami . Fakt ďakujem !“ Zakričala som za ňou .

Po 15 min. rozmýšľaní som sa rozhodla pre modré šortky a kockovanú blúzku s krátkym rukávom .

„Soňa ! Hľadá ťa tu niekto .“ Zakričala mama z chodby . Rýchlo som schmatla mobil a vyšla som z izby . V dverách stál kto iný , ako Maťo .

„Ahoj“ Objala som ho . Obula som si tenisky a zatvorila som za sebou vchodové dvere .

„Čo podnikneme dneska ?“ Pozrela som naňho .

„Tak dneska by som ťa chcel zoznámiť s pár kamošmi a taktiež mám dneska tréning . Dúfam že prídeš so mnou .“

„Uhmm OK . Teraz budeš hrať za Duklu ?“ Spýtala som sa . Maťo iba prikývol.

„Soňa takže on je Marko Daňo , Milan Kolena  a Tomáš Mikúš .“ Zoznámil ma s kamarátmi .

„Uhmm , ahoj . Ja som Soňa Šťastná .“ Podala som každému jednému ruku .

„Uhh , Maťko sa nám zamiloval .“ Zasmial sa Marko .

„Debil!“ Zasmial sa Maťo a tresol Marka po hlave .

„Tak ideme ? Budeme meškať .“ Zamrmlal Tomáš . Nastúpili sme do Miňovho auta a vyrazili sme .

Čakala som na tribúne kým chalani výjdu zo šatní . Zoznámila som sa s pár babami , ktoré tu tiež boli s niektorými chalanmi . Aspoň som mala o zábavu postarané . Presedela som tam 3 hodiny aj niečo , ale nuda nebola . To je hlavné .

„Tak zájdeme ešte niekam ?“ Spýtala som sa Maťa pri čom sme už vychádzali zo štadiónu .

„Môžeme , ale kam ?“ Zasmial sa .

„Mne je to jedno . Zájdeme na kávu ?“

„OK , poďme .“ Namierili sme si to do najbližšej kaviarne . Rozprávali sme sa a smiali sme sa na Maťových zážitkoch ktoré zažil ešte v Ufe počas MS . Ale zase sme sa zakecali a čašníčka nás už vyháňala , lebo už zatvárala . Prešli sme zase k môjmu bytu , rozlúčili sme sa a vošla som dnu . Bol to ten najlepší deň ktorý som zažila . Zatiaľ .


BTW : Všetko v príbehu je vymyslené ;D Aj to kde bývajú , aj kde hrajú a blá blá blá :DD  

Give me love - 2.časť

Title : Give me love

By : Veronica

Part : 2 - Nový domov

Prebudila som sa do krásneho slnečného dňa . Bola som plná energie , mala som aj dobrú náladu . Lenže tá dobrá nálada pominulo , po tom čo som si spomenula že dneska odlietame do Londýna . Vstala som z postele a pozrela som sa na mobil , aby som zistila koľko je hodín . Bolo pol 8 . Vyšla som z izby a všade bolo prázdno . Jedine čo tu bolo , bol nábytok , krabice a kufre . Z obývačky som prešla do kuchyne , kde sedela mama s otcom .

„Dobré ráno slniečko . O 2 hodiny odchádzame , tak by si sa už mohla obliecť .“ Usmiala sa na mňa mama . Úsmev som jej neopätovala . Bez duše som si sadla k stolu a zjedla som raňajky , ktoré mi pripravila mama . Po raňajkách som vstala od stola a prešla som do svojej izby . Z kufra som vytiahla nejaké oblečenie a vo svojej izbe som sa prezliekla . Vlasy som si dala do drdola a na oči som si dala len špirálu . Vyšla som zo svojej kúpeľne a porozhliadla som sa po svojej izbe . Slzy mi tiekli po líci . Všetky tie spomienky , všetko čo som prežila ostáva tu . Tu v mojej izbe . Sadla som si na zem a rozmýšľala som nad všeličím . Z rozmýšľania ma prebudila mama .

„Lili poď . Už ideme . Dole na náš čaká taxík .“

„A čo krabice a kufre ?“

„Prišiel sťahovák . On odnesie do Londýna všetky krabice a kufre nesieme my .“

Vstala som zo studenej zeme a vyšla som z izby . Posledný krát som sa pozrela do izby a zatvorila som dvere . Schmatla som kufre a vyšla som z bytu . Na vchodových dverách už visela cedulka

„NA PREDAJ“ .

 Smutne som vstúpila do výťahu a zišla som dole .

Sedela som v letiskovej hale a v ušiach som mala MP3 . Rozmýšľala som nad tým , že čo budem robiť sama v Londýne . Z môjho rozmýšľania ma prebral , niekto kto do mňa drgol zozadu . Otočila som sa a tam stála Zuzka a Kaťa . Rýchlosťou blesku som vyskočila zo stoličky a už som visela na Zuzkin krku a potom aj na Katinom . „Lili , budeš nám chýbať .“

„Viete o tom , že aj vy mne . Vôbec nechcem ísť . Ja chcem ostať tu , tu s vami .“ Objala som ich a počula som ako si niekto odkašľal .

Otočila som sa a na moje prekvapenie tam stál Erik . Rozbehla som sa k nemu .

„Lili , prepáč ako som sa k tebe včera správal . Nevedel som spracovať informáciu , že už nebudeš so mnou .Prepáč mi to .“

„Nie je to len tvoja vina .“ Objala som ho tak silno , ako som len vedela .

„Lili ! Už musíme ísť .“ Prišla ku mne mama .

„Ahoj , ľúbim ťa .“ Objala som Erika naposledy a letmo som ho pobozkala .

 Prišla som k dievčatám , objala som ich a odkráčala som s rodičmi k lietadlu .

Už sme doleteli . Sedeli sme v taxíku a ja som sa pozerala von oknom . Mama s otcom sa na niečom smiali .

„Už sme tu .“ Zahlásil šofér .

Otec mu zaplatil a vystúpili sme pred veľkým dvojposchodovým domom , s veľkými francúzskými oknami , živým plotom a s anglickým trávnikom .

„Mami ? My sa vážne sem sťahujeme ?“ Iba s úsmevom na perách mi prikývla .

Schmatla som kufre a vbehla som dovnútra . Vo vnútri to bolo ešte krajšie ako vonka . Priestranná chodba , napravo obývačky s hnedou dlážkou . Uprostred obývačky bol kožený gauč , pred ním sklenený konferenčný stolík a pod ním „chlpatý“ koberec , pred stolíkom bol krb a nad ním na stene bola zavesená plazma . Proste luxus . Obývačky bola spojená s priestrannou kuchyňou , kuchynská linka bola z bieleho dubu , aby ladila s koženou sedačkou v obývačke a s koženými stoličkami v jedálenskej časti v kuchyni . Z obývačky sa dalo prejsť na druhú stranu domu , teda do knižnice , teda aj do pracovne môjho otca . Otec si vždy potrpí na tom , aby mal čo najlepšie prostredie na bankové záležitosti . Teda to znamená , že to tejto časti domu budem chodiť najmenej . Teda vráťme sa k opisu domu . Z knižnice / pracovne viedli ešte jedny dvere a to späť na chodbu . Vrátila som sa tam a vyšla som na poschodie . Napravo boli 2 dvere a naľavo 3 . Vybrala som sa teda napravo . Vošla som do prvých dverí , uprostred izby stál manželská posteľ , vedľa nej 2 nočné stolíky s lampou na jednej i na druhej . Oproti postele bol stolík a na ňom TV , vedľa stolíka z jednej strany bola skriňa a z druhej strany komoda . Z izby ešte viedli 2 dvere , jedny na balkón a druhé do kúpeľne . V kúpeľni bol len jednoduchý sprchový kút  , dve umývadlá a WC . Z kúpeľne sa ešte dalo vrátiť na chodbu , teda tie 2 dvere videli do spálne a do kúpeľne . Prešla som naľavo . Otvorila som dvere a vstúpila som dnu . Nemohla som uveriť ! Táto izba bola oveľa väčšia ako predošlá , uprostred izby stála manželská posteľ , na bokoch nočné stolíky taktiež s lampou na oboch stranách . Oproti postele bol písací stôl s Macbookom . Z izby viedli ešte 3 dvere . Jedny boli na balkón , druhé do kúpeľne , ktorá nebola ničím iná ako predošlá kúpeľňa , ale nemala som poňatia kam vedú 3 dvere . Otvorila som a zapla som svetlo . Stála som pred mojím šatníkom ! Sánka mi spadla niekam až k jadru Zeme . Dlho som sa nevedela spamätať z toho , že mám vlastný šatník ! Ale počkať ! Z kúpeľne viedli 3 dvere , jedny do mojej izby druhé na chodbu a tretie boh vie kam . Vrátila som sa do kúpeľne a otvorila som tajomné tretie dvere . Vošla som dnu a nechápala som o čo ide . Izba bola asi taká veľká , ako spálňa , ale namiesto manželskej postele tam bola postieľka pre malé deti . Celá izba vyzerala ako pre menšie dieťa . Žltá stena so striebornými mesičikmi a hviezdičkami na všetkých štyroch stranách izby . Uprostred izby , ako som už spomínala , stála postieľka so závesom Macko Pú , pri stenách komody z bieleho dubu a všade naokolo plyšové macíky . Z tejto izby sa nedalo víjsť na balkón , ale za to bola tá najsvetlejšia časť domu . Nerozumela som o čo tu ide .

„Načo by rodičia zariaďovala detskú izbu , ak .... . Preboha !“ Vykríkla som a bežala som naspäť dole k rodičom .Mama sa už usadila vo svojej novej kuchyni .

„Mami ?“ Nechápavo som sa na ňu pozerala .

„Áno Lili ?“

„Prečo je v jednej izbe detský nábytok , akože ty si tehotná ?“ Pozerala som na ňu ako teľa na nové vráta .

„No vieš , my sme ti to už chceli povedať . Ale nakoniec sme sa rozhodli , že ti to poviem tu v Londýne .“ Začala mi to vysvetľovať , ako keby mi to nestačilo na rovinu povedať že je tehotná . „Takže áno , áno som tehotná ! Budeš mať súrodenca .“ Usmiala sa na mňa .

Ja som stála uprostred kuchyne ako taká socha a pozerala som do blba .

„Preboha ! Ako teším sa , ale ja som nikdy nechcela mať súrodenca ! Bola som zvyknutá na to , že som jedináčik a teraz toto . Argh !“ Vyhŕkla som a vyšla som späť na poschodie .

V izbe som si vybalila oblečenie a v kľude som si sadla za moju novú lásku . Macbook . Nič zaujímavé nikde nebolo , tak som sa rozhodla že pôjdem troška preskúmať ulicu , kde bývam . Zišla som dole a pred dverami som zakričala na rodičov , že idem von a už ma nebolo .

Prechádzala som sa po ulici a celý čas som rozmýšľala nad tým , že čo budem robiť cez celé prázdniny sama . Prechádzala som sa , ale nikde ani len živej duše . Vytiahla som svoj mobil z vačku a volala som mame .

„Mami ?“ Ozvala som sa

„Áno Lili ?“

„Nevieš , či dneska nemajú sviatok a v Anglicku ? Alebo niečo také ?“

„Prečo ?“

„Lebo , na celej ulici ani živej duše a už ma to nebaví .“

„Tak poď domov .“

„Radšej sa porozprávam so psami ! Maj sa .“ Celá nahnevaná som zložila .

Ešte troška som sa prechádzala , kým som nenašla jeden park . Rozhodla som sa , že si pôjdem troška oddýchnuť . Už som bola takmer v parku , keď som uvidela nejakého chlapca , ako sedí na lavičke . Povedala som si že si k nemu sadnem , predsa sa nebudem ešte aj v parku nudiť . Nič tým nestratím , keď si sadnem k jednému chalanovi .

„Ahoj .“ Pozdravila som sa a milo som sa usmiala .

Chalan sa na mňa ani len nepozrel , mal na hlave kapucňu a na očiach Wayfarerky .

„Haló ?! Si tu prítomný ?“ Ešte stále sa neozýval .

„Ehmm , aspoň sa ozvi . Vieš chcem aspoň vedieť , že či si človek alebo mimozemšťan , ktorý mi nerozumie ....“

„Ahoj“ Pozdravil .

„Aleluja ! Ty máš jazyk . To čo ti tak dlho trvalo ?“

Zasa sa neozýval .

„Ehmm , nechcem sa starať , hej ? Ale ty si človek ? Alebo ? Sa mýlim ? Vieš nepôsobíš ako človek . Nemyslím to v zlom .“ začala som . „asi“

„Vieš , nemôžem veľa rozprávať , lebo ma môže veľmi veľa ľudí spoznať .“

„Áááááá ! Ty si Barack Obama ! Alebo kto ?“ Začala som dobiedzať .

„Há há , si veľmi vtipná .“

„Troška humoru nezaškodí . Ver mi .“ Drgla som doňho . „Počuj ? Prečo si taký , no proste taký čudný ? Je pravda že ťa poznám sotva 2 minutý , ale prídeš mi taký zvláštny . Ako nie v zlom , môžeš to brať aj v zlom ....“ Uškrnula som sa . „Ale proste si iný ? Čím to asi bude ?“ Začala som sa robiť , akože tuho rozmýšľam .

„Dobre , dobre . Keď ti poviem kto som , tak mi už dáš pokoj ?“

„Na sto percent !“

Dal si dole kapucňu a wayfarerky . Ostala som sedieť s vyšpúlenými očami .

„Prekvapená ?“

„Maximálne ! Vieš , vravel si že ťa veľa ľudí spozná . Ale ja naopak , ja ani nemám poňatie , že kto si .“

„To nemyslíš vážne ?“

„Smrteľne !“

„Máte doma TV ? Rádio ? Internet ?“

„Áno ?“

„Tak potom asi ty si čudná , nie ja .“ Začal sa smiať , ako nejaký pacient z psychiatrie .

„Uhmm , si v pohode ? Nemám zavolať doktora ?“

„Nie“ Snažil sa tváriť vážne , ale nešlo mu to .

„Vyklop to už ! Kto preboha si ?“

„Harold Edward Styles , osobne .“Podal mi ruku .

„Už som to meno niekde počula .“ Robila som sa že zasa tuho rozmýšľam . „Už viem ! Myslím že také meno som čítala v zozname môjho uja . Len pre informáciu , môj ujo je psychiater !“

„Há há , vtipná si . Už ti to niekto povedal ?“

„Myslím že hej a dosť ľudí .“

Chcela som ešte niečo povedať , ale začal mi zvoniť mobil .

„Prosím ?!“ Ozvala som sa po slovensky . „Dobre , hneď idem .“ „Rozkaz šéfe !“ Mobil som odložila do vrecka a bola som pripravená odísť .

„Kam ideš ?“ Spýtal sa ma .

„Žeby domov ? Novinka že ?“

„Nie , ale nezájdeme dneska niekde ? Najlepšie by bolo sem do parku . Sem chodí málo ľudí a nik ma aspoň nespozná .“

„Dobre“

„Ehmm , kde bývaš ?“

Vytiahla som z vrecka papierik a napísala som tam adresu .

„Super ! O ulicu ďalej ako bývam ja s kamošmi .A ešte mi povieš ako sa voláš ?“

„Lili“

Vstala som z lavičky a išla som domov . „Ja som toho chalana už dakde videla ! Už viem ... Ale predsa , to nemôže byť on , či ? Pýtala som sa v sebe . „Ale ja si to zistím .“ Šibalsky som sa usmiala .

„Už som doma ! Čo je také súrne ?!“Vchádzala som do domu s nervami .

Práve dneska ma museli vyrušiť , keď som sa zabávala v parku .

„Ja ti len chcem povedať , že zajtra ideš do školy .“ Prišla ku mne mama .

„Čo ?! Čo preboha !“ Nevedela som ani , čo mám na to povedať ! „Načo do školy ?! Predsa už vysvedčenie mám ešte zo Slovenska ! Tak načo mi bude škola ? Čo tam budem robiť ?! Na akú školu idem ?!“Otázky som zo seba len tak sypala .

„Lili ! Ukľudni sa . Ideš do školy , aby si spoznala ľudí a aby si cez leto nesedela doma .“

„To vážne len kvôli tomu mám ísť do školy ? Vážne ?!“

„Áno , len kvôli tomu ! Už toľko nefrfľaj a choď do izby ! Večer ideme do reštaurácie !“

„Ja nejdem ! Ja večer idem von ! Som s niekým dohodnutá .“

„Nikoho tu nepoznáš .“

„V parku som spoznala . A ja do reštiky nejdem , ja idem von . Maj sa !“

Sedela som v izbe a vyberala som nejaké džínsy , v ktorých zájdem do parku .

„Lili ! Niekto ťa hľadá !“ Kričala mama zdola .

Zišla som dole a ....